Aké by to bolo, 

keby nás naši blízki  odmalička  nechránili. Boli by nám cudzie vety ako: “Nelez na ten strom, spadneš a ublížiš si. Neutekaj lebo sa potkneš a rozbiješ si kolená. Radšej ostaň tu, tam to nepoznáš, ešte sa ti niečo stane.” alebo dokonca “varovné verzie”: “Ak ma neposlúchneš a stane sa ti niečo potom uvidíš, ešte ti pridám na zadok.”  

... keby sme odmalička nevyrastali s prehnaným strachom a obavami.

Strach je totiž náš kamarát, má v našich životoch miesto. Chráni nás. Netreba proti nemu bojovať, treba ho len usmerňovať, pretože strach ide ruka v ruke s novými situáciami a osobným rastom. Každý má svoje slabšie miesto,  aspoň môžeme neustále pracovať na svojom zlepšení.

Aké by to bolo, 

dôverovať svojim schopnostiam a  zvládnuť všetko, čo sa nám postaví v živote do cesty. Žiť podľa pocitov znamená odvahu. Bez istej dávky rizika je život len existenciou. Žiaden adrenalín, očakávania, čo z toho bude ...

...nebáť sa prekážok, nežiť len po hranicu, po ktorú nás pustí náš strach.

Katka